Fašiangové veselie

V znamení masiek a maškár

Štyridsaťdňovému pôstnemu obdobiu pred Veľkou nocou predchádzali fašiangové veselice, pri ktorých nesmeli chýbať sprievody masiek. Už oddávna sa ľudia na oslavu slnovratu preobliekali za najrôznejšie zvieratá, aby si zaistili silu a plodnosť na nadchádzajúcu jar. Maškarné veselie sa dochovalo až do dnešných dní.

Want create site? Find Free WordPress Themes and plugins.

Zvieratá v hlavnej role

V najstarších časoch sa ľudia preobliekali do koží alebo do kožušín a predstavovali tak zvieratá alebo fantazijné postavy. K najčastejším zvieracím postavám patrili medveď, kôň, koza, krava, slon, kohút alebo bocian. Fašiangová maska medveďa je jednou z najstarších a v mnohých krajoch bola tiež najdôležitejšia. Spočívala v prestrojení z kožušiny, až do 18. storočia to mala byť pravá medvedia kožušina, alebo v kostýme z hrachoviny a zo slamy, ktoré mali nahradiť kožušinu. Masku z hrachoviny dopĺňali ešte chvost zo slamy a vysoká čiapka. Preobliecť sa za medveďa nebolo jednoduché, preto nečudo, že sa do toho ľuďom veľmi nechcelo.

Tanec s medveďom pre dobrú úrodu

Fašiangový medveď mal dôležitú rolu, ktorou bolo zaistiť bohatú úrodu. Gazdiné dávali kus medvedej hrachoviny husiam do hniezda, aby dobre sedeli na vajíčkach, steblo slamy z masky malo zasa zaistiť husiam lepšiu pastvu. Inde si gazdiné museli s medveďom zatancovať a vysoko pritom vyskakovať, aby im dobre rástol ľan. Na Valašsku nesmela ani jedna žena odoprieť medveďovi aspoň jeden tanec. Medveďa vodil na reťazi medvediar, maskovaný napríklad ako postava Turka alebo Žida. Medveďovi dával pokyny na najrôznejšie kúsky, tĺkol pritom na bubienok a za predstavenie vyberal peniaze a jedlo.

Staré baby sa mleli na dievčatá

K ďalším obľúbeným fašiangovým postavám patril kôň vystupujúci pod názvom „kobyla, klibna alebo brůna“, ktorý je dodnes v niektorých krajoch Česka dôležitou maškarnou postavou. Veľká skupina masiek spodobovala typické dedinské postavy a parodovala rôzne zamestnania alebo etniká, napríklad kominára, policajta, mäsiara alebo Turka. Zaujímavou maskou bola „baba nesie dedka“. Košom bez dna bol preoblečený muž zamaskovaný za dedka, ktorý pred sebou niesol ženskú figurínu s košom na chrbte. Baby boli tiež súčasťou fašiangovej hry „babský mlyn“, v ktorej sa staré baby „prerábali“ na mladé a krásne dievčatá. V niektorých krajoch chytali babky, strkali ich pod plachtu voza a spod plachty vzápätí vypúšťali dievčatá.

Doberanie medzi chlapcami a dievčatami

Uvoľnená fašiangová nálada dávala priestor na zábavy a na hry, pri ktorých sa vzájomne doberali chlapci s dievčatami. Bolo to napríklad žartovné holenie mužov, pri ktorom ženy „holili“ mužov zemiakom a drievkom ako mydlom a britvou. Muži zasa ženám „pucovali“ topánky alebo ich „podkúvali“ podkovičkami. Na Rožnovsku navštevovali chlapci slobodné dievčatá a priväzovali im na nohu kus dreva. Dievčatá sa museli zo zajatia vyplatiť a potom si s chlapcami zatancovať.

Blíži sa pôst, basu treba pochovať

Keď sa skončili všetky sprievody, hry, tance a zábavy a nadišiel pôst, bolo načase pochovať basu. Figúry maškár sa hádzali do jamy, strieľalo sa do nich alebo sa pálili. K obľúbenej zábave patrilo napríklad aj strieľanie na medveďa, zabíjanie kobyly alebo symbolická poprava kominára. Obrad pritom sprevádzali žartovné prejavy, predčítanie ortieľu a pohrebný pochod. Keď muzikanti na záver fašiangov pochovali basu, bolo jasné, že nastáva Popolcová streda a fašiangy strieda štyridsaťdňové obdobie pôstu.

Did you find apk for android? You can find new Free Android Games and apps.
Volná místa Ochutnávky