S príchodom jari vítame aj Veľkú noc

Pôvodne pohanská tradícia sa vyvíjala po celé stáročia
velikonoční náhled

V dnešnej dobe má väčšina z nás Veľkú noc spojenú predovšetkým s maľovanými vajíčkami a korbáčom. Pôvodnými symbolmi sviatkov jari však boli kríž a svieca. Kríž bol chápaný napríklad ako symbol stretnutia a tajomstva a svieca predstavovali svetlo, ktoré je znamením života.

Want create site? Find Free WordPress Themes and plugins.

História a vývoj veľkonočných sviatkov

História Veľkej noci siaha do hlbokej histórie. Veľkonočné obdobie bolo kedysi oslavované pohanmi a Slovanmi ako tradičný príchod jari. Slovania boli predovšetkým poľnohospodári, z čoho sa odvíjali ich náboženské predstavy. Uctievali prírodu a život a preto nie div, že oslavovali práve období, keď sa príroda prebúdza po dlhom spánku opäť k životu, keď sa rodia zvieracie mláďatá a keď nastáva čas siatia.

Na pohanské tradície neskôr nadviazali svoje sviatky kresťania. Pre nich je Veľká noc dokonca dôležitejší sviatok než Vianoce. Oslavujú predovšetkým vzkriesenie Ježiša Krista. Veľká noc ako jediný sviatok nemá v kalendári presne stanovený dátum. Oslavuje sa vždy prvú nedeľu po prvom jarnom splne, ktorý môže byť podľa postavenia planét v období medzi 22. marcom a 25. aprílom.

Súčasná podoba Veľkej noci už čiastočne stratila svoju duchovnú podobu. Veľká noc je skôr kultúrnou, spoločenskou a veľmi komerčnou udalosťou. Aj preto je vhodné spomenúť si na niektoré z tradícií, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu, nielen na Valašsku.

Zvyky, symboly a tradície

Korbáč

Premýšľali ste niekedy nad tým, kde sa v kresťanských sviatkoch vzala tradícia šibania dievčat a žien vŕbovým prútím? Vedzte, že tento zvyk tu bol skôr než kresťanstvo. Korbáč bol pre pohanov dôležitou súčasťou jarných osláv. Na rozdiel odo dneška sa šľahali všetci – muži aj ženy, mladí aj starí. Vyšľahanie korbáčov malo priniesť omladenie a zdravie na celý nasledujúci rok.

Maľovanie vajíčok

Farbenie vajíčok u nás spojili s oslavami jari Slovania, ktorí vajcia varené natvrdo farbili takmer výlučne na červeno, a preto oslavám jari hovorili Červené sviatky. Vajcia boli pre Slovanov symbolom životnej sily, života samotného, zrodenia aj znovuzrodenia a tiež smrti.

Veľkonočný baranček

Väčšina ľudí si pod týmto pojmom predstaví sladké pečivo v tvare barančeka. Ten má však pre kresťanskú vieru väčší význam. V kresťanskej tradícii totiž barančeka predstavuje sám Ježiš Kristus. Baranček je známy ako obradný pokrm už od staroveku. Postupne sa jahňacie mäso stalo finančne nedostupným, a preto bol nahradený barančekom z ovčieho syra a pre nás známym pečeným barančekom z rôznych druhov sladkého cesta, predovšetkým piškótového.

Veľkonočný zajačik

Kresťania zajaca pôvodne považovali za symbol telesnej žiadostivosti. Postupom času ho však začali označovať za atribút zmŕtvychvstania. Podľa tradície v Nemecku, Francúzsku a anglosaských krajinách zajac roznáša a schováva veľkonočné vajcia. Od konca 19. storočia patrili zajace k bežnému veľkonočnému sortimentu v cukrárňach. Vyrábali sa z čokolády, sladkého cesta aj z marcipánu.

Po dlhom pôstnom období ľudia piekli veľa ďalších tradičných veľkonočných pokrmov, z ktorých niektoré môžete vyskúšať spolu s nami:

Veľkonočná plnka so žihľavou

Plecovník plnený šunkou

Did you find apk for android? You can find new Free Android Games and apps.
Volná místa Ochutnávky