Symbolom dnešných Vianoc je ozdobený stromček. Domovy našich predkov však zdobili predovšetkým jasličky, či už veľké vyrezávané alebo miniatúrne v machu za oknom. Kde sa vzali?
Autorom prvého betlehemu bol údajne František z Assisi, ktorý nechal postaviť jasličky v jaskyni na pahorku neďaleko talianskeho Greccia a pred týmto živým betlehemským výjavom slúžil prvú polnočnú omšu. Veriacim sa to zapáčilo a začali ho napodobovať. V Čechách sa prvé jasličky objavili v Prahe v 16. storočí u jezuitov. V 18. storočí však cisár Jozef II. vydal zákaz vystavovania betlehemov v kostoloch, aby farebné figúrky veriacich neodvádzali od sústredenej modlitby. Ľudia sa však nechceli roztomilých jasličiek vzdať, preto si začali vytvárať vlastné domáce betlehemy, v ktorých sa české ľudové motívy miešali s exotickými zvieratami a palmami.
V centre betlehemského výjavu stojí Mária s Jozefom a božské dieťa položené do jasličiek. Hlavnú scénu dopĺňa osol, vôl a letiaci anjel s posolstvom Gloria in excelsis Deo, teda Sláva Bohu na výsostiach. Hlavnú scénu dopĺňajú pastieri s ovečkami, traja králi so sprievodom a celý rad ľudí prinášajúcich dary, muzikantov, remeselníkov, zvierat, domčekov… Ako „darcovia“ sa označovali figúrky nesúce práve narodenému dieťaťu rôzne dary. Kým chudobní dedinčania sa prichádzajú podeliť o posledný kus chleba alebo ovčiu kožušinku, traja králi nesú cenné dary: zlato, kadidlo a myrhu. Hoci v betlehemoch zobrazujeme figúrky Gašpara, Melichara a Baltazára v honosnom rúchu, v skutočnosti sa Ježiškovi neprišli pokloniť králi, ale učenci z ďalekých východných končín. A je dosť možné, že neboli iba traja.
Tvorbou betlehemov sa zaoberali profesionálni rezbári a maliari, ale aj nadaní amatéri. V oblasti Krkonôš a Orlických hôr, ktoré patrili k najvýznamnejším betlehemárskym regiónom, bývali výjavy s jasličkami také rozmerné, že sa sotva stali do izbice. Preto ich ľudia stavali na dosky podopreté drevenými kozami a prespávali pod nimi. Každý rok sa betlehemy dopĺňali o nové postavičky a ich majitelia sa predháňali, kto má početnejší betlehemský výjav. Na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia boli veľmi obľúbené vystrihované betlehemy českých maliarov, hlavne Mikoláša Aleša, ktorý bol veľkým milovníkom jasličiek a odporcom vianočného stromčeka. Ozdobenému stromčeku zazlieval, že ruší a odťahuje pozornosť od betlehema. Dnes betlehem vnímame ako okrajovú záležitosť, skôr ako dekoráciu a doplnok vianočného stromčeka. Aj napriek tomu v niektorých oblastiach betlehemárske tradície pretrvali mnoho generácií a stále patria k rodinnému striebru.
K najcennejším a najobdivovanejším betlehemom v Čechách patrí unikátny mechanický betlehem z Třebechovíc pod Orebom, dielo ľudových rezbárov Josefa Probošta a Josefa Kapuciána a autora mechanizmu Josefa Frimla. Třebechovický betlehem bol ako jediný betlehem v Českej republike vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
