Kde sa vzala tradícia jasličiek? | MP Krásno

Kde sa vzala tradícia jasličiek?

Betlehem nebol iba dekorácia
Kde se vzala tradice jesliček?

Symbolom dnešných Vianoc je ozdobený stromček. Domovy našich predkov však zdobili predovšetkým jasličky, či už veľké vyrezávané alebo miniatúrne v machu za oknom. Kde sa vzali?

Prvý betlehem bol živý

Autorom prvého betlehemu bol údajne František z Assisi, ktorý nechal postaviť jasličky v jaskyni na pahorku neďaleko talianskeho Greccia a pred týmto živým betlehemským výjavom slúžil prvú polnočnú omšu. Veriacim sa to zapáčilo a začali ho napodobovať. V Čechách sa prvé jasličky objavili v Prahe v 16. storočí u jezuitov. V 18. storočí však cisár Jozef II. vydal zákaz vystavovania betlehemov v kostoloch, aby farebné figúrky veriacich neodvádzali od sústredenej modlitby. Ľudia sa však nechceli roztomilých jasličiek vzdať, preto si začali vytvárať vlastné domáce betlehemy, v ktorých sa české ľudové motívy miešali s exotickými zvieratami a palmami.

Za dieťaťom prichádzajú chudobní aj bohatí darcovia

V centre betlehemského výjavu stojí Mária s Jozefom a božské dieťa položené do jasličiek. Hlavnú scénu dopĺňa osol, vôl a letiaci anjel s posolstvom Gloria in excelsis Deo, teda Sláva Bohu na výsostiach. Hlavnú scénu dopĺňajú pastieri s ovečkami, traja králi so sprievodom a celý rad ľudí prinášajúcich dary, muzikantov, remeselníkov, zvierat, domčekov… Ako „darcovia“ sa označovali figúrky nesúce práve narodenému dieťaťu rôzne dary. Kým chudobní dedinčania sa prichádzajú podeliť o posledný kus chleba alebo ovčiu kožušinku, traja králi nesú cenné dary: zlato, kadidlo a myrhu. Hoci v betlehemoch zobrazujeme figúrky Gašpara, Melichara a Baltazára v honosnom rúchu, v skutočnosti sa Ježiškovi neprišli pokloniť králi, ale učenci z ďalekých východných končín. A je dosť možné, že neboli iba traja.

Kvôli betlehemu sa spalo na zemi

Tvorbou betlehemov sa zaoberali profesionálni rezbári a maliari, ale aj nadaní amatéri. V oblasti Krkonôš a Orlických hôr, ktoré patrili k najvýznamnejším betlehemárskym regiónom, bývali výjavy s jasličkami také rozmerné, že sa sotva stali do izbice. Preto ich ľudia stavali na dosky podopreté drevenými kozami a prespávali pod nimi. Každý rok sa betlehemy dopĺňali o nové postavičky a ich majitelia sa predháňali, kto má početnejší betlehemský výjav. Na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia boli veľmi obľúbené vystrihované betlehemy českých maliarov, hlavne Mikoláša Aleša, ktorý bol veľkým milovníkom jasličiek a odporcom vianočného stromčeka. Ozdobenému stromčeku zazlieval, že ruší a odťahuje pozornosť od betlehema. Dnes betlehem vnímame ako okrajovú záležitosť, skôr ako dekoráciu a doplnok vianočného stromčeka. Aj napriek tomu v niektorých oblastiach betlehemárske tradície pretrvali mnoho generácií a stále patria k rodinnému striebru.

K najcennejším a najobdivovanejším betlehemom v Čechách patrí unikátny mechanický betlehem z Třebechovíc pod Orebom, dielo ľudových rezbárov Josefa Probošta a Josefa Kapuciána a autora mechanizmu Josefa Frimla. Třebechovický betlehem bol ako jediný betlehem v Českej republike vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Volná místa Ochutnávky