Koniec tmy, prichádza svetlo
Kresťania si 2. februára pripomínali štyridsať dní od narodenia Ježiša Krista. Mária a Jozef priniesli malého Ježiša do chrámu, aby ho podľa Mojžišovho zákona zasvätili Bohu. V chráme sa stretli so spravodlivým Simeonom, ktorý nazval Ježiša „svetlom na osvietenie pohanov“. Odtiaľ zrejme pramení tradícia svetla a tmy, ktoré ostatne uctievali v inej forme už pohanskí predkovia ako symboly víťazstva dobra nad zlom.Na Hromnice sa posväcovali sviece
A kde sa vzalo pomenovanie Hromnice? Začalo sa veriť, že sviečky posvätené v kostole dokážu ochrániť dom proti bleskom a hromom. Sviečky preto začali volať hromničky a sviatok odvodene Hromnice. Zapálené sviečky tiež chránili pred chorobami aj pred smrťou. Horiace sviečky sa kládli k lôžku umierajúceho alebo sa mu vkladali do rúk, aby ho svetlo sprevádzalo na večnosť. V niektorých krajoch obchádzal gazda so zapálenou hromničnou sviečkou včelie úle, aby si zaistil hojnosť medu. Bohato zdobené sviečky hromničky ponúkali voskári na jarmokoch.Na Hromnice sa nesmelo šiť ani ohovárať
S Hromnicami bol spojený tiež zákaz šitia. Ľudia si totiž mysleli, že špička ihly môže privolať blesk. V Chodskom kraji zasa verili, že ten, kto bude na Hromnice tancovať, zomrie bez svetla, teda bez nádeje. Nesmelo sa ani kliať, žartovať a ohovárať iných.Na Hromnice sa vzťahuje vôbec najväčší počet pranostík z celého roka, a to štyridsaťjeden. Je to dané zrejme tým, že začiatok vegetačného obdobia mal pre našich predkov veľký význam a že prírodu sledovali ešte pozornejšie ako v iných ročných obdobiach.Svätý Matej uzatvára zimu
Posledné februárové dni patrili svätému Matejovi, patrónovi tesárov a mäsiarov. Jeho sviatok bol často považovaný za koniec zimy. V tento deň sa veštila úspešnosť úrody, predpovedali sa sobáše, počasie aj smrť. Gazdovia sa k svätému Matejovi modlili a prosili ho spolu s celou rodinou o hojnosť ovocia. Pritom triasli ovocnými stromami a tĺkli do nich vareškami ozdobenými mašľami: „Prosím, prosím Svätého Mateja, nech nám ovocia hojného požehná...“. Pražania mali sviatok svätého Mateja spojený s prvým jarným jarmokom, ktorého tradícia sa dochovala až do dneška.
