Preč s Morenou | MP Krásno

Preč s Morenou

Jar, príď!
Pryč s mařenou

Vynášanie smrtky, Moreny alebo „Mařeny“ (ako ju volali na Valašsku), je prastarý zvyk siahajúci až do pohanských čias. Ľudia ním symbolicky uzatvárali zimu a zbavovali sa chorôb a všetkého starého, aby uvoľnili miesto novému životu.

Na Valašsku smrtku topili alebo upaľovali
Zvyk rozšírený v celom slovanskom svete zbavoval moci bohyňu smrti, zmaru a podsvetia Morenu a odovzdával vládu slovanskému bohu Velesovi, známemu na Valašsku ako Radegast. Ľudia verili, že s vynesením Moreny sa zbavia všetkého zlého, čo im zima priniesla, a urobia tak miesto novému životu. Na vynášanie Moreny sa zišli „cérečky“ (dievčatá) z dediny na Smrtnú nedeľu, ktorá je piatou pôstnou nedeľou pred Veľkou nocou. Na Valašsku sa s Morenou porátali tak, že ju utopili, na Rožnovsku ju zasa upálili. Popol spálenej Moreny potom rozniesli po poliach, aby si zaistili dobrú úrodu. Vo Valašských Kloboukoch hádzali navyše „ogaři“ (mládenci) za utopenou Morenou kamenie. Verilo sa, že keď sa niektorý chlapec nezúčastní na kameňovaní, do roka niekto z chalupy zomrie.

Morena bola pekne vyobliekaná

Na ustrojení Moreny si dali dedinčania záležať. Na Valašsku ju odeli do bieleho a ovenčili náhrdelníkmi a ozdobami z vyfúknutých vaječných škrupiniek a z prázdnych slimačích ulít, ktoré pri chôdzi klopotali a hrkali, čo dodávalo celého sprievodu desivosť. Na hlave mala smrtka šatku alebo veniec, najčastejšie spletený zo suchých kvetov či zo slamy. Neskôr začali Morenu obliekať ako nevesty, do šiat mladých žien, ktoré sa na dedine vydávali ako posledné.

Smrť z dediny, letko do dediny

Na Valašsku bolo zvykom smrtku pred zničením vyzliecť a jej šaty si potom obliekla dievčina, ktorá sa do dediny vracala s májom. Máj alebo tiež „májka“, „líto“ alebo „létečko“ bol stromček ozdobený mašľami, maľovanými vajíčkami a svätými obrázkami. „Létečko“ predstavujúce jar malo byť na rozdiel od Moreny farebné a veselé; niekde na jeho vrchol pripevňovali bábiku ako symbol plodnosti. Na „létečku“ nesmela chýbať červená farba symbolizujúca krv, to jest nový život. V niektorých regiónoch prinášali „létečko“ až na Kvetnú nedeľu. Inde, ako práve na Valašsku, odnášala mládež zelený stromček z miesta, kde zničili Morenu. Vynášanie smrtky potom sprevádzali spevom:

Smrť nesieme z dediny – nové leto do dediny.
Smrť pláva po vode – nové leto k nám ide.

Volná místa Ochutnávky