Na svätú Katarínu sa všetci ešte naposledy zaveselili, aby sa potom oddali adventnému rozjímaniu. Ako hovorí staročeské príslovie: „Řekla Káča Barce: Nechme toho tance!“ („Oslovila Boru Kača: nechajme my toho tanca!“) Kačou sa pritom myslí mučenica svätá Katarína a Bora nie je nikto iný ako svätá Barbora, ktorá oslavuje svoje meniny začiatkom decembra.
Keď svätá Katarína Alexandrijská vyzvala v štvrtom storočí cisára Maxmiliána, aby sa zriekol pohanstva, a odmietla obetovať modlám, skončila na mučiarskom kolese s ostrými hrotmi. Povrazy na stroji sa však ako zázrakom roztrhali a stroj sa prepadol, a tak cisár dal Katarínu zoťať mečom. Svätá Katarína zobrazovaná s mečom a s kolom je preto patrónkou všetkých povolaní, ktoré súvisia s kolesom alebo s kovovým ostrím, napríklad kolárov, mlynárov alebo krajčírok. Svätá Katarína je však tiež ochrankyňou učencov, učiteľov a ich žiakov, ale tiež žien a dievčat.
Keďže po sviatku svätej Kataríny nastupuje adventný čas, keď boli tance a zábavy zakázané, tento deň bol poslednou príležitosťou na poriadnu veselicu. „Kateřina ešče poskakuje, Ondřej šak už zakazuje (Katarína ešte poskakuje, Ondrej však už zakazuje),“hovorievalo sa na Valašsku. Na Horácku ukončovali muzikanti poslednú zábavu pred adventom symbolickým pochovaním basy.
Na výročie svätej Kataríny sa usporadúvali bujaré tanečné zábavy, počas ktorých platilo takzvané ženské právo. Ženy si na sviatok svätej Kataríny vymenili roly s mužmi. Platili si hudbu, zaisťovali občerstvenie a vyberali si tanečníkov. Na zábave si dávali nalievať pivo a mohli si rozkázať sólo so svojím vyvoleným tanečníkom. Čas pánskej volenky prichádzal až o polnoci. A často sa tancovalo až do rána. Niekde si ženy vytvárali bábku svätej Kataríny, s ktorou obchádzali krčmy a dávali o ňu žrebovať.
Na sviatok svätej Kataríny boli podľa ľudovej tradície zakázané všetky práce, ktoré nejako súviseli s kolesom. Nesmelo sa napríklad mlieť, chodiť s povozom ani priasť na kolovrátku. V niektorých krajoch nesmeli na svätokatarínskych hodoch chýbať „jabkance“, špecialita pôvodom z Českej Třebovej a z okolia, ktorá napodiv nemá nič spoločné s jablkami. Pirohy zo zemiakového cesta plnené sladkým tvarohom, dostali svoje meno podľa krajového názvu zemiakov „zemské jablká“. „Jabkance“ sa pečú dodnes. Môžete ich ochutnať napríklad na tradičnej Jabkancovej púti v Českej Třebovej alebo si ich skúsiť pripraviť doma.
