Do života svätej Lucie zo Syrakúz, ktorá žila na prelome 3. a 4. storočia, zasiahli osudovo jej rodičia, ktorí ju nútili do sobáša s bohatým šľachticom. Lucia však už ako malá zasvätila život Kristovi, a tak sobáš odmietala. Keď šľachtic trval n svadbe, Lucia si vybrala svoje krásne oči a poslala ich nápadníkovi v miske. Pre svoju vieru bola následne umučená. Lucia sa stala sicílskou národnou sväticou a patrónkou remeselníkov závislých od dobrého zraku, akými sú krajčíri, pradiarky alebo sklári, ďalej patrónkou slepých a pomocnicou každého, kto si potrebuje ujasniť situáciu.
Lucia z noci upíja
Svätá Lucia bola a dosiaľ je uctievaná na mnohých miestach sveta a s dňom jej sviatku sa viaže mnoho ľudových zvykov a slávností. U nás poznáme pranostiku „Lucia z noci upíja, ale dňa nepridá“. Pred zavedením gregoriánskeho kalendára bol 13. decembra najkratší deň v roku, a teda pripadal naň zimný slnovrat, ktorý sľuboval predĺženie dňa na úkor noci. V najkratší deň v roku však podľa ľudovej tradície mali najväčšiu silu zlé čarodejnícke hókusy-pókusy.
Zlé sily mali najväčšiu moc
Proti zlu sa bolo treba brániť. Gazdiné robili na sviatok svätej Lucie nad vrátami chlievov krížiky svätenou vodou. Dávali tiež dobytku kúsok cesta s korením, ktoré zariekali, aby zvieratá neuhranuli zlé čarodejnice. Napríklad na Zlínsku odkladali ľudia každý deň od sviatku svätej Lucie až do Vianoc jedno polienko. Oheň založený z týchto polienok ich mali chrániť pred čarodejnými intrigami. Keď si na sviatok svätej Lucie vyrobil gazda stoličku s dierou po suku a na veľké sviatky sa pri omši v kostole pozrel touto dierou na okolostojace ženy, hneď poznal, ktorá z nich je čarodejnica.
Počkaj, príde „Luca“!
V tento deň sa konali nielen v Česku, ale aj v ďalších oblastiach strednej Európy obchôdzky „Luciek“, žien odetých v bielom, ktoré mali v niektorých krajoch aj dlhé ostré zobáky. „Lucky“ chodili z domu do domu a kontrolovali čistotu a hlavne činnosť gazdiniek. Na sviatok svätej Lucie sa nesmelo priasť, šiť, prať a párať perie. Koho by „Lucka“ pristihla pri práci, tomu by do komína hodila toľko prázdnych vretien na napradenie, že by nimi zaplnila celú miestnosť. Ľudia verili, že keď dodržia zákazy, ochráni ich to od zlého. „Lucky“ boli tiež veľkým postrachom detí. Postavy zahalené v bielom nosili pri sebe veľké nože a deťom sa vyhrážali, že keď sa na Štedrý deň nepostia, rozpárajú im brušká a naplnia ich krúpami. „Lucky“ zvyčajne nerozprávali, ale vyludzovali sykavé a vrčivé zvuky, z ktorých šiel strach. Mamičky preto deťom hrozili: „Počkaj, príde luca, veď ťa povypláca!“
TRADICE
V deň svätej Lucie vynášali na Valašsku pradiarky kolovraty z izby na pôjd, aby sa nedali zlákať na zakázané pradenie.
„Lucky“ strašili deti, že keď sa na Štedrý deň nepostia, naplnia im brušká krúpami. Vy sa nemusíte báť „Luciek“ a bruško si môžete naplniť pochúťkou z Krásna. Skúste napríklad vynikajúcu krúpovú jaternicu.
