Svätá Margita patrónka rodičiek

Svätá Margita pochádzala z maloázijského mesta Antiochia. Tajne sa stala kresťankou, a dostala sa preto do konfliktu s otcom, ktorý ju vyhnal z domu a prikázal jej pásť ovce. Na horských pastvinách sa dievčina stretla s vladárom Olibriom. Zamiloval sa do nej a snažil sa odviesť ju od kresťanskej viery najprv po dobrom a potom aj mučením. Margita nátlaku nepodľahla, až ju napokon dal Olibrius popraviť.Podľa legendy sa statočnej kresťanke zjavil v žalári Diabol v podobe draka. Drak dievčinu prehltol, ale keďže ho Margitine dlhé vlasy dusili, musel ju opäť vypľuť. To spravilo z Margity patrónku tehotných a rodiacich žien. Pri ťažkých pôrodoch sa Margite obetovala sviečka. Pokým plameň horel, verilo sa, že žena je chránená. Pôrodné bolesti sa tiež zmierňovali „Margitiným pásom“.

Pracovalo od svitania do súmraku

Ako patrónka plodnosti dohliadala svätá Margita tiež na poľné a iné plodiny, ktorých zber sprevádzalo veľa driny a potu. Ženci odchádzali na pole hneď za úsvitu a vracali sa až so západom slnka. Ťažkú prácu si uľahčovali rôznymi žartmi a spevom. Veselo na seba pokrikovali a nenechali na pokoji nikoho, kto prešiel okolo. Okoloidúceho ženci chytili a žnice mu zviazali ruky alebo nohy trochou zožatého obilia. Opäť sa musela zo zajatia vyplatiť a dať na pivo, ktoré všetkým padlo po úmornej práci veľmi dobre.

Nikto nechcel zostať „na koze“

Ženci najprv používali pri práci kosáky, neskôr pridali aj kosy. Ženy a dievčatá dostali do rúk aj hrable na zhrabávanie obilia zo strniska, aby ani klások nevyšiel nazmar. Dozerajúci šafár musel šantiacich žencov často napomínať, najmä tých, ktorá v práci zostávali pozadu, ako sa hovorilo „na koze“: „Žnite, dievčence, zažínajte, ani hlavu nezdvíhajte, ktorá hlavu pozdvihne, na kozu sa dostane.“ Keď k tomu došlo, kozu bolo treba „dodrieť“, teda dohnať prácu. Až potom sa mohli ženci uberať domov a tešiť sa na jedlo.„Pani matka, neste večeru, už vám idú ženci dnu. Náš hospodár je dobrý pán, on nám daruje piva džbán.“