Bylinky chránili ľudí aj obydlia
Ľudia odpradávna zbierali liečivé bylinky, ktorým pripisovali magické účinky. Cirkev sa snažila pokresťančiť starú obyčaj, a preto zaviedla žehnanie bylín. Týmto aktom sa ich blahodarné účinky previedli na Pannu Máriu, ktorú v tejto súvislosti volali „Korenná“. Do kostola sa prinášali rôzne byliny, najmä liečivé, ktorým sa pripisovala zvláštna sila. Požehnané byliny potom ľudia zastrčili doma za svätý obrázok, aby chránili dom proti ohňu a bleskom, pridávali ich dobytku do krmiva, nosili ich pri sebe ako amulet alebo ich zastrkovali do osiateho poľa, aby bola dobrá úroda. A, samozrejme, tiež ich sušili, aby sa nimi mohli pri chorobe kurírovať.
Požehnaný čas medzi „Matkami Božími“
Slávnosť Nanebovzatia Panny Márie znamenala blížiaci sa koniec leta. Bol to posledný letný sviatok, ktorý sa volal „poletie“, čas po lete. Blížil sa ďalší mariánsky sviatok, ktorý sa oslavuje 8. septembra a pripomína narodenie Panny Márie. V tento deň prebiehalo žehnanie obilných zŕn, ktoré sa viazalo na nadchádzajúce siatie oziminy. Dievčatá nosili do kostola taniere so zrnkami pšenice, ktoré sa potom pridávali do nového osiva. Dôležité bolo aj obdobie „medzi Matičkami“, teda medzi 15. augustom a 8. septembrom. Byliny natrhané a plody pozbierané v tomto období mali väčšiu moc a silu ako inokedy. Palinou trhanou „medzi Matkami Božími“ sa liečil dobytok a orechové jadrá sa dávali na Štedrý deň husiam, aby lepšie znášali. Vajíčka znesené medzi týmito sviatkami volali gazdiné „matičkové“ a odkladali ich na zimu, lebo ich považovali za trvanlivejšie. Záver leta sa nezadržateľne blížil a všetci sa už chystali na ďalšiu dlhú zimu.
Sviatok
15. augusta si pripomíname slávnosť Nanebovzatia Panny Márie 8. septembra oslavujeme sviatok Narodenia Panny Márie
