Na pole s kusom chleba
Keby ste sa za prvej republiky živili prácou na poli, na raňajky by ste mali kus chleba a falošnú bielu kávu – pripravenú zo sladu alebo cigórie. Kus chleba so syrom by ste si so sebou vzali aj na pole, na obed by ste mali zemiaky, strukoviny alebo múčne jedlá, napríklad knedle z ražnej múky a vody, pšenovník s jablkami a slivkami alebo kašu zo zemiakov a krúp. Na večeru by ste si dali zemiaky alebo polievku či mlieko s chlebom, alebo zvyšky od obeda. Mäso by ste mali raz týždenne, v nedeľu alebo na sviatky.
Mäso u robotníkov bola vzácnosť
O poznanie horšie než sedliakom sa medzi vojnami darilo robotníkom, ktorí nemali k dispozícii taký pestrý výber potravín. Svoju úlohu zohralo aj to, že robotnícke ženy nemali toľko času na varenie, ani skúsenosti s prípravou jedla. Časopis pre záležitosti žien a dievčat československých Ženské listy preto pravidelne prinášal návody na jednoduchú a rýchlu stravu pre robotníkov. Aj robotník najčastejšie raňajkoval chlieb a bielu kávu, obed mal väčšinou bezmäsitý a tvorili ho polievky, zemiaky s omáčkou alebo kapustou, zemiakové placky, dolky, krupicová kaša alebo ryžový nákyp. Mäso sa ocitlo na stole len zriedka a často ho dostali iba živitelia rodín.
Úradníci, tí sa mali
Pestrejší a chutnejší jedálny lístok mali tí, ktorí sa narodili ako príslušníci strednej triedy, teda v rodinách učiteľov, štátnych zamestnancov, remeselníkov alebo drobných podnikateľov. Ženy, spravidla v domácnosti, so slúžkou poruke, chystali na stôl niekoľkokrát do týždňa mäso s omáčkou a zemiakmi alebo knedľami. K teplému obedu sa schádzala celá rodina a jedla pri jednom stole, čo v chudobnejších rodinách nebolo pravidlom. Ak mala chudina málo miesta, za stolom jedol iba otec, matka s deťmi obedovali pri peci. Úradníci raňajkovali žemle s maslom alebo sladký koláč a kávu, neskôr sa na ich jedálnom lístku začala objavovať aj zelenina, ktorá bola pre nemajetné vrstvy príliš drahá. Vyššia trieda, najmä v mestách, si občas mohla dožičiť aj nedeľný obed v reštaurácii.
Ustrice u Šroubka
Kto by sa za prvej republiky nechcel narodiť ako príslušník šľachty a užívať si vysokú gastronómiu? Bohatí začali cestovať a objavovať zahraničné chute. Veľmi populárna bola francúzska kuchyňa. V pražských podnikoch začínali variť zahraniční kuchári a na jedálne lístky zaraďovali skutočné lahôdky. K vyhláseným podnikom patril v Prahe Grand hotel Šroubek a Evropa na Václavskom námestí, Alcron v Štěpánskej ulici, v Zlíne to bol Společenský dům, v Brne kaviareň Opera. V Grand hoteli Šroubek, pod ktorý patrili štyri reštaurácie a kaviareň s vlastnou pražiarňou kávy, ste si v tridsiatych rokoch mohli vybrať z jedálneho lístka z viac než dvadsiatich pokrmov. Nechýbal kaviár, paštéta z husacej pečene, langusty, homáre, ustrice, krevety, marinovaný úhor a mušle.
Slušné dievča muselo vedieť variť
Varenie patrilo za prvej republiky k vzdelaniu všetkých dievčat, nielen z jednoduchých pomerov, ale aj dobre situovaných. Dokonca platilo, že dievčatám z bohatších rodín sa dostávalo v oblasti gastronómie a vedenia domácnosti najlepšieho vzdelania. V chudobných rodinách sa vedomosti čerpali od matiek a babičiek, dcéry z lepších rodín navštevovali kurzy a učili sa variť v kuchyniach vyhlásených reštaurácií. Od polovice 20. rokov sa začali objavovať aj kurzy správnej výživy, ktoré poukazovali na nevhodnosť tradičnej kombinácie múčnych pokrmov, zemiakov, omáčok a mäsa a do jedálneho lístka sa snažili zaviesť viac ovocia, zeleniny, rýb a bieleho mäsa.
