Králi boli pôvodne mudrcmi. Mohlo ich byť až dvanásť
Troch kráľov by sme v Písme hľadali márne. Z evanjelia sv. Matúša vieme, že práve narodenému Ježiškovi sa prišli pokloniť mudrci z Východu, zrejme astrológovia a kňazi z Perzie. Nedozvieme sa však, koľko ich bolo a ako sa volali. Vo výkladoch sa uvádza počet od dvoch až do dvanástich. Dočítame sa len to, že do Betlehema priniesla vzácne dary – myrhu, kadidlo a zlato. Postupom času sa počet mudrcov ustálil na troch, zrejme podľa počtu prinesených darov. Až v stredoveku sa o mudrcoch začalo hovoriť ako o kráľoch.
TRADICE
Liturgicky je sviatok Troch kráľov dňom Zjavenia Pána. Jeho spojenie s tromi kráľmi je neskorší a vychádza z ľudovej tradície. Možno preto, lebo pohanskí mudrci sú dokladom toho, že Boh sa zjavil nielen ľudu Izraela, ale všetkým národom sveta.
Čo znamená K + M + B?
Skratku K + M + B, ktorá sa vo sviatok Troch kráľov píše svätenou vodou na dvere, si zväčša spájame s menami kráľov – Gašpar, Melichar a Baltazár. Podľa niektorých výkladov to však môžu byť začiatočné písmená požehnania domu: „Christis mansionem benedicat“, latinsky „Kristus nech žehná tomuto príbytku“.
Posledná vianočná koleda
Koledovanie je v Česku doložené ešte v predhusitských časoch. Za kráľov sa preobliekali zväčša deti z chudobných rodín, pre ktoré bol sviatok Troch kráľov poslednou možnosťou niečo si vykoledovať. Pôvodne chodil s deťmi koledovať aj duchovný, niekedy kostolník alebo učiteľ. V kopcovitých krajoch, kde sa choval dobytok, sprevádzali troch kráľov ešte „pastieri“. Počas obchôdzky okiadzali dom kadidlom a vykropili ho svätenou vodou, na dvere napísali svätenou kriedou skratku K + M + B a dátum. Súčasťou bývali aj takzvané trojkráľové „obchôdzkové“ hry, jednoduché divadelné predstavenia o narodení Krista a o príchode kráľov.
Na Valašsku koledovali valasi
Na Valašsku tieto hry často zahŕňali motívy zo spôsobu života pastierov. V oblasti Rožnova a Frenštátu v nich vystupovali tri maskované postavy valachov – Bača, Mičuda a Vacula. Títo valasi mali oblečené čierne alebo červené nohavice, biele košele prepásané červenými šatkami, na hlave vysoké čiapky. V rukách držali obušky ovešané reťazami a tĺkli nimi v rytme piesní a recitácie.
… Přiběželi do Betléma pastýři,
hej, hej, pastýři, pastýři.
Divili se na povětří muzice,
hej, hej, muzice, muzice.
Pravili si, co to bude za dítě,
hej, hej. za dítě, za dítě.
Kterémuž se vůl a osel klaňajú,
hej, hej, klaňajú, klaňajú.
Kterémuž tři králové obdaruňky dávajú,
hej, hej, dávajú, dávajú…
Traja králi v otcovej košeli
Masky detských kráľov boli veľmi jednoduché. Chlapci mali na hlave papierovú korunu, fúzy si vyrobili z kúdele, obliekli si kostolnú kamžu alebo otcovi bielu košeľu a prepásali ju povrazom. V čele kráčal Gašpar s pozlátenou kométou, za ním Melichar s nádobkou s kadidlom a sprievod uzatváral začiernený Baltazár s košíčkom na koledu.
Trojkráľové tradície, zvyky a povery
- Kráľ sa volil pomocou mazanca. Gazdiná zapiekla do mazanca mincu. Po upečení mazanec rozlámala na kusy a rozdala všetkým v dome. Toho, kto mincu našiel, zvolili za kráľa a mal právo kropiť dom a písať požehnanie na dvere.
- Rozomletá trojkráľová svätená krieda sa používala ako liečebný prostriedok. Dobytku ju do krmiva sypali proti urieknutiu, proti temným silám chránila aj šestonedieľky a novorodencov.
- Požehnanou vodou sa kropili nielen dom a stajne, ktoré mala voda ochrániť proti požiarom, ale aj stromy a úle na hojnosť úrody a medu.
- Kadidlom sa vykiadzalo obydlie na ochranu proti nebezpečenstvu. Zvyšok dohorievajúceho kadidla zakopal gazda v záhrade, aby stromy dobre rodili ovocie.
- V predvečer sviatku Troch kráľov sa veštila dĺžka života. Každý v rodine si v ten istý okamih zapálil rovnako dlhú sviecu. Ten, komu dohorela najskôr, mal zomrieť ako prvý.
- Ten, kto sa na Troch kráľov ponoril vonku do vody, zostal po celý rok zdravý.
