Králi boli pôvodne mudrcmi. Mohlo ich byť až dvanásť

Troch kráľov by sme v Písme hľadali márne. Z evanjelia sv. Matúša vieme, že práve narodenému Ježiškovi sa prišli pokloniť mudrci z Východu, zrejme astrológovia a kňazi z Perzie. Nedozvieme sa však, koľko ich bolo a ako sa volali. Vo výkladoch sa uvádza počet od dvoch až do dvanástich. Dočítame sa len to, že do Betlehema priniesla vzácne dary – myrhu, kadidlo a zlato. Postupom času sa počet mudrcov ustálil na troch, zrejme podľa počtu prinesených darov. Až v stredoveku sa o mudrcoch začalo hovoriť ako o kráľoch.

TRADICE

Liturgicky je sviatok Troch kráľov dňom Zjavenia Pána. Jeho spojenie s tromi kráľmi je neskorší a vychádza z ľudovej tradície. Možno preto, lebo pohanskí mudrci sú dokladom toho, že Boh sa zjavil nielen ľudu Izraela, ale všetkým národom sveta.

Čo znamená K + M + B?

Skratku K + M + B, ktorá sa vo sviatok Troch kráľov píše svätenou vodou na dvere, si zväčša spájame s menami kráľov – Gašpar, Melichar a Baltazár. Podľa niektorých výkladov to však môžu byť začiatočné písmená požehnania domu: „Christis mansionem benedicat“, latinsky „Kristus nech žehná tomuto príbytku“.

Posledná vianočná koleda

Koledovanie je v Česku doložené ešte v predhusitských časoch. Za kráľov sa preobliekali zväčša deti z chudobných rodín, pre ktoré bol sviatok Troch kráľov poslednou možnosťou niečo si vykoledovať. Pôvodne chodil s deťmi koledovať aj duchovný, niekedy kostolník alebo učiteľ. V kopcovitých krajoch, kde sa choval dobytok, sprevádzali troch kráľov ešte „pastieri“. Počas obchôdzky okiadzali dom kadidlom a vykropili ho svätenou vodou, na dvere napísali svätenou kriedou skratku K + M + B a dátum. Súčasťou bývali aj takzvané trojkráľové „obchôdzkové“ hry, jednoduché divadelné predstavenia o narodení Krista a o príchode kráľov.

Na Valašsku koledovali valasi

Na Valašsku tieto hry často zahŕňali motívy zo spôsobu života pastierov. V oblasti Rožnova a Frenštátu v nich vystupovali tri maskované postavy valachov – Bača, Mičuda a Vacula. Títo valasi mali oblečené čierne alebo červené nohavice, biele košele prepásané červenými šatkami, na hlave vysoké čiapky. V rukách držali obušky ovešané reťazami a tĺkli nimi v rytme piesní a recitácie.… Přiběželi do Betléma pastýři,hej, hej, pastýři, pastýři.Divili se na povětří muzice,hej, hej, muzice, muzice.Pravili si, co to bude za dítě,hej, hej. za dítě, za dítě.Kterémuž se vůl a osel klaňajú,hej, hej, klaňajú, klaňajú.Kterémuž tři králové obdaruňky dávajú,hej, hej, dávajú, dávajú…

Traja králi v otcovej košeli

Masky detských kráľov boli veľmi jednoduché. Chlapci mali na hlave papierovú korunu, fúzy si vyrobili z kúdele, obliekli si kostolnú kamžu alebo otcovi bielu košeľu a prepásali ju povrazom. V čele kráčal Gašpar s pozlátenou kométou, za ním Melichar s nádobkou s kadidlom a sprievod uzatváral začiernený Baltazár s košíčkom na koledu.

Trojkráľové tradície, zvyky a povery

  • Kráľ sa volil pomocou mazanca. Gazdiná zapiekla do mazanca mincu. Po upečení mazanec rozlámala na kusy a rozdala všetkým v dome. Toho, kto mincu našiel, zvolili za kráľa a mal právo kropiť dom a písať požehnanie na dvere.
  • Rozomletá trojkráľová svätená krieda sa používala ako liečebný prostriedok. Dobytku ju do krmiva sypali proti urieknutiu, proti temným silám chránila aj šestonedieľky a novorodencov.
  • Požehnanou vodou sa kropili nielen dom a stajne, ktoré mala voda ochrániť proti požiarom, ale aj stromy a úle na hojnosť úrody a medu.
  • Kadidlom sa vykiadzalo obydlie na ochranu proti nebezpečenstvu. Zvyšok dohorievajúceho kadidla zakopal gazda v záhrade, aby stromy dobre rodili ovocie.
  • V predvečer sviatku Troch kráľov sa veštila dĺžka života. Každý v rodine si v ten istý okamih zapálil rovnako dlhú sviecu. Ten, komu dohorela najskôr, mal zomrieť ako prvý.
  • Ten, kto sa na Troch kráľov ponoril vonku do vody, zostal po celý rok zdravý.